Zde může být text o autorovi
Digg  Sphinn  del.icio.us  Facebook  Mixx  Google  BlinkList  Furl  Live  Ma.gnolia  Netvouz  NewsVine  Pownce  Propeller  Reddit  Simpy  Slashdot  Spurl  StumbleUpon  TailRank  Technorati  TwitThis  YahooMyWeb
 

Záhlaví stránek

 
 

lov sumca

SUMEC



(Silurus Glanis)


po anglicky : CATFISCH
po belgicky : SILURE
po francúzsky : SILURE GLANE
po chorvátsky : SOM
po taliansky : SILURO
po luxembursky : WELS
po maďarsky : LESÖ HARCA
po nemecky : WELS po poľsky : SUM
po rakúsky : WALLEER
po rumunsky : SOMH
po rusky : OBYKNOVĚNNYJ SOM
po latinsky : SILURUS GLANIS
po španielsky : SILURO
po švajčiarsky : WALLER
po turecky : JAYIN



Sumec je v športovom rybárstve cenným úlovkom. Uloviť aspoň raz v živote sumca, ktorý by vážil desať kilogramov, to je želanie a neraz i vrchol túžob každého rybára. Nie je to však také ľahké, aspoň nie športovým spôsobom – na udicu. Sumec je najväčšia ryba žijúca v našich vodách – riekach, nádržiach, priehradách a rybníkoch. Preto chceme o tejto zaujímavej rybe povedať aj keď nie všetko, tak aspoň čo najviac. Sumce udržiavajú vo vodách biologickú rovnováhu. Ich sanitárna úloha, ktorú plnia je nezastupiteľná. Okrem chorých rýb požiera i uhynuté ryby, ktoré sú pôvodcom pri rozširovaní nákaz. Sumec je zaujímavá a v skutku neobyčajná ryba. Už tvar jej tela a hlavy, zafarbenie, spôsob života a nočný lov nás privádzajú do úžasu, aké máme šťastie, že v našich vodách sa nachádzajú také krásne dravce, ako je sumec veľký.





Pokiaľ ide o telo sumca, je pretiahnuté a celkove nesúmerné, až neforemné. Hlava je mimoriadne široká, tvorí skoro 29 % tela. Telo od hlavy po anály otvor je mohutné a okrúhle. Smerom ku koncu sa zužuje a splošťuje. Čeľuste sú masívne, husto pokryté veľmi drobnými, ale pevnými a ostrými zúbkami. Z čeľuste vyrastajú dlhé kónické chrupavkovité pohyblivé fúzy, kým zo sánky dva páry kratších nepohyblivých fúzov. Chrbtová plutva, umiestnená na najvyššom mieste chrbta je malá a je zložená len zo štyroch mäkkých lúčov. Podstatne mohutnejšie sú prsné plutvy, ktoré vyrastajú tesne za žiabrovými mihalnicami a siahajú až po brušné plutvy. Brušné plutvy sú blízko análneho otvoru. Sumec má pri porovnaní s ostatnými rybami mimoriadne dlhú análu plutvu, ktorá tvorí až 58 % dĺžky celého tela. Chvostová plutva je menšia, súmerne zaoblená. Takéto sformovanie tela a plutiev umožňuje sumcovi rýchle zaútočiť na korisť. Telo sumca nepokrývajú šupiny, ale koža, ktorá je veľmi pevná a slizká. Sfarbenie sumca nie je pestré. Základná farba si tmavosivá, zelenohnedá až modrosivá. Chrbát je svetlejší než hlava. Ojedinele jestvujú aj sumce, ktoré nemajú pigmentové škvrny, preto sú celé biele (Albín). Napriek určitým rozdielom v sfarbením v našich vodách žije len jediný zástupca z čeľade Siluridae - Sumec obyčajný (silurus glanis).



Rast sumca



Rýchlosť rastu našich jednotlivých rýb je veľmi rozdielna, niektoré ryby v tých istých podmienkach narastú ročne len pár gramov, iné zase aj niekoľko kilogramov. Sumec patrí medzi rýchlorastúce ryby. Intenzita rastu sumca podmieňuje celý rad rozmanitých faktorov (dostatok potravy, teplota vody atď). V priebehu prvých rokov sa jeho dĺžka znásobuje a začiatkom tretieho roka sa zvyšujú hmotnostné prírastky až na 1 kg. V neskorších rokoch dosahujú prírastky 1,5 - 2 kg a vo veľmi dobrých podmienkach až 3 kg za rok.



Z histórie...



Ako dokazuje slovenská histografia, pri love rýb sa odpradávna používali rôzne techniky lovu rýb, ktoré sa rozvojom techniky a priemyselnej výroby menili. Pri love bol sumec skôr ojedinelým úlovkom ako pravidlom. K najprimitívnejším spôsobom lovu patrilo chytanie rýb do rúk. Sumec sa chytal tak, že rybár mu strčil jeden prst do žiabier a zospodu mu do kútika papule vsunul druhý prst, aby ho mohol uzavrieť. Takto sa sumce nemohli vykrútiť a ani poraniť rybárovi ruku. Lapený sumec sa síce krútil, hádzal, ale neušiel. K starším spôsobom lovu patrilo používanie rôznych riečic, redších textílií, vrecoviny, sakov, neskôr udíc, šnúr, čereňov, hádačiek a rôznych druhov sietí. Na Váhu sa lovili sumce na nástroj ponášajúci sa na studňové vahadlo. Na kolíku s rásožkami, ktorý bol zvisle zapravený do zeme pri brehu vody, cez rásožku sa preložila tyčka. Na jej konci od brehu bolo závažie a na druhom, od vody, bola šnúra s háčkom a nástrahou. Keď sumec zabral, stiahol váhu dolu so sebou. Lenže závažie na druhom konci prevážilo tyč dolu a sumca pritiahlo naspäť k povrchu vody. Opakovalo sa to viac krát : sumec sa tzv. hojdal, hore – dolu a ostal na šnúre visieť, alebo ležať hore bruchom na vode. Sumec sa v minulosti nazýval ,,hrča“ (veľká). Je to veľmi podobný názov, aký sa pre sumca používa v maďarskom jazyku. Domovom sumca sú toky a nádrže východnej Európy, predovšetkým povodie Dunaja. Postupne sa vysadzovali do vôd západnej Európy. Motiváciou bol jeho mimoriadny vzrast, ktorý môže dosiahnuť až 3 m. dĺžky a hmotnosť nad 200 kg. Aklimatizovaný je v Anglicku, Francúzsku, Španielsku a v Taliansku. Medzi najlepšie sumcové vody u nás, možno zaradiť rieku Dunaj, dolné toky rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog a iné. Medzi dobré sumcové vody patria aj vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša a Zemplínska Šírava. Najväčší (rekordný) úlovok sumca na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1966 na Latorici, vážiaci 128 kg a meral 2,57 m. Svetový rekord sumca veľkého je nad 200kg a 335 cm.






Spôsob života





Najobľúbenejšie stanovištia sumcov vytvárajú mohutné vody, pomalšie sa valiace priestranným korytom nížinných riek, majú početné postranné ramená, zátoky, pokryté výmolmi s množstvom prekážok a úkrytov medzi balvanmi. Staré sumce sa radi zdržujú v hlbinách, na dne. Menšie sumce žijú spoločne, sumce strednej veľkosti (do 20 kg ) lovia často v kŕdli ! Veľký sumec býva samotárom pri love i v živote. Sumec cez deň odpočíva v temných úkrytoch a s večerným šerom vyráža na lov, pričom sa menej spolieha na oči, ako na ostatné, najmä na hmatové, chuťové a zmeny tlaku vnímajúce ústroje. Sumec je nočným dravcom vyhľadávajúcim hrubšie sústa. Na zimu sa sumce sťahujú do pokojných, hlbokých miest s bahnitým dnom, v ktorých spolu s ostatnými, približne rovnako veľkými súkmeňovcami vytĺkajú jamy a ukladajú sa do zimných ležovísk. Koncom jari, po prezimovaní je sumec hladný a loví aj cez deň. Pri vyrážaní za potravou je mrštný a korisť naháňa prudkými výpadmi, čo sa prejavuje príznačným plesknutím na hladine. Najlepšie sa sumce lovia v máji a v auguste, no nezabúdajme na to, že od 15.3. – 15.6. je sumec hájený. Z našich skúseností a najčastejších záberov, boli dusné večere, po búrke, alebo pred búrkou, bezvetrie, pri splne mesiaca. Prvé zábery prichádzali už o deviatej večer a počas noci, ba dokonca aj o ôsmej ráno. Sumec žije zväčša samotársky a len v čase trenia odchádza na neresisko v pároch. Trie sa v máji až júli pri teplote vody 18 až 22 °C na plytčinách s hustými vodnými porastami, najmä pri poklese tlaku vzduchu. Pred neresom vytvára sumec akési hniezdo z korienkov rastlín. Údermi chvosta zbavuje korienky bahna a iných nečistôt, keď sa vytiera na trávu, tak ju čeľusťami stláča, zbaví nečistôt a usporiada tak, že vytvorí skutočné hniezdo. Samce sumcov strážia výter až do vyliahnutia plôdika, bez ohľadu na vlastné nebezpečenstvo aj pri povážlivom opadnutí vody..



Potrava sumca



Podľa potravy a spôsobu lovu akým sa sumec zmocňuje koristi ho zaraďujeme medzi dravé ryby. Nepohrdne ničím mäsitým na čo vo vode natrafí. V mladosti sa živí drobným zooplanktónom, ale postupným rastom sa zvyšujú jeho nároky na objem koristi. Neskôr loví malé rybky, žaby, raky, niekedy aj myši, hraboše, potkany, ondatry a rozličné druhy vtákov i rýb. Jeho žravosť sa zvyšuje postupným otepľovaním vody. Najviac potravy prijíma v období jún - august. V našich podmienkach sa považuje aj máj za dobrý mesiac na lov sumca. Súvisí so s rozmnožovaním, ktoré sa uskutočňuje pri teplote vody 18 - 20 °C, teda máj, jún. Podľa pozorovaní je sumec v dobe pred neresením a určitý čas po ňom veľmi pažravý. V tomto období skonzumuje asi 60 % celoročnej kŕmnej dávky. Sumec v období najväčšej žravosti zvyšuje nároky aj na objem koristi, teda uprednostňuje väčšiu korisť. Potrava sumca sa dokonale premiešava a tak nastáva rýchlejšie trávenie. Trávenie obsahu žalúdka sumcovi trvá pri teplote vody 27 °C 20 hodín. Sumec nemusí čakať, kým sa mu obsah žalúdka celkom strávi, ale po čiastočnom strávení asi po 14-15 hodinách začína loviť znovu. Pri bežných lovných spôsoboch treba rátať s tým, že ulovené sumce sa môžu časti obsahu žalúdka zbaviť. Sumec sa v nebezpečenstve snaží obsah žalúdka vyvrhnúť, preto treba zvoliť taký lovný spôsob, aby k vyvrhnutiu nástrahy nedošlo.





Kedy na sumce ?



Pravdepodobnosť záberu sumca v závislosti od denného času na slovenských vodách









Pravdepodobnosť záberu sumca v závislosti od ročného obdobia







Podiel jednotlivých nástrah pri ulovení sumca


Použitá nástraha Medvedík Dážďovka Rybka Blyskáč Pijavica Suchozemský hmyz Iné nástrahy Spolu
Počet úlovkov sumca v % 8,7 17,8 43,5 17,2 2,0 4,3 7,0 100,0
Počet úlovkov v ks 4 8 20 8 1 2 3 46


Mesiac úlovku
Počet úlovkov (%)
Júl 39 (23,08 %)
August 35 (20,71 %)
Jún 26 (15,38 %)
September 16 (9,47 %)
Apríl 15 (8,88 %)
Máj 13 (7,69 %)
Október 10 (5,92 %)
Marec 7 (4,14 %)
November 3 (1,78 %)
Január 2 (1,18 %)
December 2 (1,18 %)
Február 1 (0,59 %)
Poveternostná situácia Počet úlovkov (%)
veľmi slnečno a jasná obloha 1 (16.67 %)
ľahký dážď 2 (33.33 %)
slnečno a mierna oblačnosť 1 (16.67 %)
zamračené a oblačno 2 (33.33 %)
Teplota vzduchu Počet úlovkov (%)
25 2 (66.67 %)
13 1 (25.00 %)
18 1 (33.33 %)
17 1 (25.00 %)
21 1 (25.00 %)
35 0 (00.00 %)
Fáza Mesiaca Počet úlovkov (%)
žiadny Mesiac 1 (25 %)
narastajúci Mesiac 1 (25 %)
spln Mesiaca 1 (25 %)
ubúdajúci Mesiac 1 (25 %)
Smer vetra Počet úlovkov (%)
severovýchodný 3 (50.00 %)
východný 2 (33.33 %)
juhozápadný 1 (16.67 %)
Čas Počet úlovkov (%)
19:30 2 (13.33 %)
01:00 1 (6.67 %)
02:30 1 (6.67 %)
05:00 1 (6.67 %)
11:00 1 (6.67 %)
11:30 1 (6.67 %)
13:00 1 (6.67 %)
14:00 1 (6.67 %)
14:30 1 (6.67 %)
16:00 1 (6.67 %)
21:00 1 (6.67 %)
22:00 1 (6.67 %)
22:30 1 (6.67 %)
23:30 1 (6.67 %)






Lov sumca vábením





POPIS / VÝROBA / VIDEO



Na lov sumca sa pomerne často používa vábenie. Je to jeden z najstarších spôsobov lovu, ktorý sa dodnes používa špeciálne pri love sumcov. U nás je málo známy, málokto vie vábiť, hoci je veľmi zaujímavý a možno ním dosiahnuť pekné výsledky. Dôležité však je, aby rybár, ktorý použije vábničku, napodobnil sumcom vydávané zvuky čo najprirodzenejšie a najvernejšie. Inak sa môže stať, že sumca skôr vyplaší ako privábi. Sumec pri správnom použití vábničky pociťuje, že v blízkosti jeho územia loví iný sumec. Pripúšťa sa i možnosť, že zvuk vábničky pripomína sumcovi špliechanie rybičiek na hladine, poprípade ho údery dráždia. Zvuková vábnička môže byť z dreva, umelej hmoty, kovu alebo zo skla. Najčastejšie sa používa vábnička dlhá 30 až 40 cm. Rukoväť má mierne šabľovito zahnutú a na konci sa splošťuje a vytvára tzv. kopýtko o priemere 5 až 6 cm. Pomocou vábničky lovíme sumce zásadne z člna. Pri vábení necháme čln voľne unášať, vábničku držíme v pravej ruke so sklonom 30° k hladine vody a ponárame ju do vody asi 8 až 10 cm. Z vody ju vyťahujeme oblúkom, aby sme vyrazili vzduch, ktorý sa zachytil pri údere vábničky v pravidelných intervaloch a potom urobíme malú prestávku. Je známe, že úspešne vábiť môžeme už od troch metrov hĺbky.

Menšie sumce, ktoré žijú spoločne, najskôr ulovíme na dážďovky. Najsľubnejší je lov sumcov pri kalnej vode, skoro ráno a neskoro večer. Odporúčané náradie na lov vábením: prut o dĺžke 220 - 270 cm, 150 - 300 g, pevný navijak (multiplikátor) s kapacitou cievky min. 100 m (vlasca) šnúry Ø 0,60 mm, pevné obratlíky, nadväzec podľa druhu nástrahy.



Lov sumca na bójku





Bójka (Tyčová bójka, činka) je drevená alebo plastová tyčka o hrúbke 15 mm a dĺžke až 1,5 m. Na každom konci je navlečený opracovaný kus korku, polystyrénu v takej veľkosti, aby sa nepotápala. Pre orientáciu môžeme konce nafarbiť každý inou farbou, aby sme mohli rozoznať, ktorá strana nesie nástrahu a ktorá je pripojená k prutu. Bójky sú použiteľné len v kľudných vodách. Zostavenie udice je rovnaké ako u normálnej udice s tým rozdielom, že medzi udicu a plavák dávame priebežné olovo, ktoré udržuje bójku na mieste. Vzdialenosť bójky od nástrahy musí byť menšia aspoň o 20 – 30 cm ako dĺžka bójky, aby sa nezamotala do vlasca. Vlasec na bójku pripevňujeme na obidvoch stranách na pevno, napr. vode odolnou páskou. Nesmieme zabúdať, že veľkosť bójky musí uniesť dosť veľké, ťažké a čulé nástražné rybky, aj 0,5 kg a udržať ich ukotvené olovom 80 – 150g olovom. Odporúčané náradie: prut o dĺžke 270 - 330 cm, 150 - 400 g, pevný navijak (multiplikátor) s kapacitou cievky 200 - 300 m (vlasca) šnúry Ø 0,60 mm.



Lov sumca na ťažko







Medzi sumčiarmi prevláda všeobecný názor, že sumca treba „vysedieť“. Medzi najpoužívanejšie lovné spôsoby sumca patrí lov na ťažko. Pod pojmom lov na ťažko rozumieme taký spôsob lovu, pri ktorom sa udica zaťaží primeranou záťažou (olovkom), ktorého úlohou je zatiahnuť nástrahu na dno a tam ju udržať na mieste. Tento základný spôsob lovu môže mať v závislosti od terénnych podmienok viacej modifikácií. Raz môže byť olovo pred nástrahou, inokedy zase na konci, alebo medzi nástrahou. Pri nástrahe je umiestnený menší plavák, ktorý ju drží v stĺpci vody, ale stále na tom istom mieste. Pri love na miestach, kde je dno príliš mäkké (bahnité), volíme takú zostavu udice, že olovo naviažeme na koniec vlasca a nástrahu asi 30 – 40 cm pred olovo. Olovo zapadne do bahna, ale nástraha zostáva na povrchu a je sumcovi k dispozícii. Sumec je tak dôverčivá ryba, že si to obyčajne ani nevšimne a nástrahu si zoberie aj vtedy, keď mu kladie určitý odpor. Pri love na miestach, kde nehrozí riziko zapadnutia nástrahy (do bahna), umiestňujeme nástrahu na koniec vlasca a olovo naviažeme 30 – 40 cm za nástrahu. Pri love na ťažko medzi olovo a nástrahu viažeme menší plavák hlavne vtedy, keď ako nástrahu použijeme ryby, ktoré majú tendenciu skryť sa na dno medzi prekážky. Primerane volený plavák im umožňuje pohyb, ale len v obmedzenej miere. Takýmto spôsobom sa môže loviť aj na iné druhy nástrah (dážďovky, pijavice, medvedíky …). Neodporúčame, z vlastnej praxe, loviť na ťažko s dvomi nádväzcami (háčikmi) na jednej udici, pretože ak má sumec chuť loviť a dostane sa k nástrahe, tak mu stačí aj jeden nádväzec. Dva háčiky na jednej udici znamenajú skôr riziko. Pri zábere sa môže druhý nádväzec zachytiť o odolnejšie prekážky (napr. kameň, strom), vtedy sa môže utrhnúť celý vlasec. Najlepším spôsobom lovu na ťažko je používať jeden nádväzec s dvojháčikom alebo trojháčikom č. 3, 4, podľa veľkosti nástrahy, prút o dĺžke 2,70 - 3,30 metra, o gramáži 200 – 400 g, akcia B, veľkokapacitný navijak, multiplikátor, šnúra, alebo pevnejší silon Ø 60 mm, olovo 80 – 110 g.



Lov sumca podvodným plavákom




Lov systémom na podvodný plavák uplatníme pri love v silnom prúde rieky, na tokoch. Na lov podvodným plavákom použijeme podvodný plavák, zarážky, olovo s očkom, alebo olovo s plastovým držiakom šibeničkou (Waller Kalle Seaboom mit Blei) nádväzcovú šnúru, jednoháčik. Ak by sme chceli použiť trojháčik, je väčšia pravdepodobnosť uviaznutia medzi prekážkami, alebo nánosom všemožných vecí v toku. Veľkosť plaváka vyberáme podľa veľkosti nástrahy a patrične k tomu i kotviace olovo a háčik. Dĺžku nádväzcovej šnúry volíme podľa toho ako vysoko by mala byť nástraha odo dna, v akom teréne chceme loviť. Zväčša je to jeden až dva metre. Pri vyvážaní dávame pozor aby sa nám systém nedomotal, preto ho vždy vyvážame a spúšťame priamo z člna po prúde. Udica na brehu je položená na tzv. šibenicu špičkou hore, dbáme na to aby sme mali všetko došponované. Jemne povolíme cievku či brzdu na multiplikátore, tak aby sa vlasec samovolne neodvíjal. Záber budeme okamžite poznať buď odvíjaním sa vlasca, alebo náhlym povolením, zvysnutím vlasca(ak sumec ide proti prúdu). Ak budeme loviť vo veľmi hlbokom koryte, môžme použiť i tzv. systém PO, používaný na rieke Pád. vtedy sa nástraha spúšťa do lubovolnej hĺbky. Z vlastných skúseností odporúčame iba do veľmi silného prúdu, v miernom sa dokáže pekne zamotať.



Lov sumca na prívlač







Zo štatistiky o úlovkoch sumcov vyplýva, že asi 1/5-ina sumcov bola chytená lovom na prívlač. Staré tradície lovu sumca na prirodzené nástrahy pretrvávajú dodnes a je dokázané, že vyše polovica úlovkov je ulovená na nástrahové rybky. Ďalší spôsob lovu je prívlač. Sumec sa loví pomocou blyskáča, plandavky, ktorého úlohou je napodobniť pohyb ryby vo vode tak, aby sumec nepochyboval o hodnovernosti a pravosti nástrahy. Je potrebné, aby zaútočil okamžite na nástrahu bez predchádzajúceho chuťového overenia pravosti, tzn. pomocou zraku a vibrácii, ktoré vníma bočnou čiarou na tele. Pri zábere sumca vzniká prudký útok a výpad. Techniku vláčenia treba cvičiť a až prax ukáže úspechy. Najdôležitejšie je vláčiť nástrahu tak, aby čo najvernejšie pripomínala pohyb ryby. Napodobenie foriem a tvaru nástrahy nemusí byť presné, pretože sumce majú relatívne slabý zrak a detaily na nástrahe v momente útoku nestačia rozlíšiť. Blyskáč vo vode musí „žiť“ ako živá rybka, ktorá raz pláva rýchlejšie, raz pomalšie, alebo klesá na dno a zase stúpa k hladine. Snažte sa pochopiť podstatu blyskáčovania z hľadiska sumca, pretože sumec sa pri love upriamuje najmä na choré, poranené ryby, ktoré sú malátne a majú obmedzené pohybové schopnosti. Ak takúto chorú alebo poranenú rybu zaregistruje, prenasleduje ju a snaží sa jej zmocniť. Nezmyselné je prehadzovanie vody blyskáčom od jedného brehu k druhému rovnomerným, uspávajúcim tempom, pretože monotónny pohyb blyskáča by takto nenapodobňoval chorú alebo poranenú rybu. Sumec by v takomto prípade nezaútočil. Tvar blyskáča nie je až taký dôležitý ako jeho veľkosť. Odporúčame loviť na 8 – 12 cm dlhé blyskáče. Majú viacero výhod. Sumca lovíme pomocou hrubšieho vlasca, lepšie nahadzovanie na potrebnú vzdialenosť dosiahneme len väčšími a ťažšími blyskáčmi. V hĺbkach dokážu intenzívnejšie rozvíriť vodu, čo upozorní sumca (pomocou bočnej čiary) na korisť vo väčšej vzdialenosti. Podľa čistoty vody volíme farebnosť blyskáčov, plandaviek, twistrov, voblerov. Na lov na prívlač používame prut 2,60 m, 150 – 300 g, akcia B, masívny navijak, vlasec Ø 40 – 50 mm, blyskáče, plandavky, twistre a voblere o dĺžke 8 – 12 cm. Tak ako pri všetkých podobách prívlače, aj pri tejto rozlišujeme dva druhy nástrah - tvrdé a mäkké. Do tých tvrdých patria rotačné a plandavé blyskáče, voblery, marmyšky a im podobné nástrahy. Naopak, mäkké nástrahy tvoria rôzne twistre, ripre, kopytá a im podobne mäkčené plastové nástrahy.



Lov sumca na trhací systém






Na tento systém potrebujeme kotviace závažie v podobe kameňa, či vrecka s kameňmi, pevnú kotviacu bójku silon s priemerom 0,50 mm, alebo šnúru, plavák s nosnosťou 180 - 300 g, olovo o hmotnosti 100 - 200 g, koncový nádväzec s obratlíkom a spojovacím silónom o priemere 0,15 - 0,25 mm, karabínku. Postup pri montáži spočíva v tom, že na šnúru od prúta navlečieme plavák, špeciálne upravený na trhací systém, olovko 100 - 200 g, dorazovú zarážku, brániacu kontaktu olova s uzlom na obratlíku a nakoniec nádväzec so zvoliteľným ukončením jednoháčika, či trojháčika. Postup pri vyvážaní a položení nástrahy je taký, že prút uložíme do trubkového stojana a druhý koniec - plavák s háčikmi zoberieme do člna. Najskôr si zvolíme lovné miesto a za ním v smere od brehu k lovnému miestu, asi 8 m položíme záťažový kameň, upevnený na silone, či šnúre. Na hladine upevníme polystyrén s očkom, kam namontujeme neskôr karabínku s trhacím silonom. Vyplávame s nástražnou rybkou, napichnutou na háčikoch smerom k pevnej bóji, pričom jeden koniec trhacieho silonu pripneme na bójku a druhý na plavák za očko. Rybu s olovom nastavíme na hĺbku, v ktorej chceme loviť. Tá musí byť menšia, ako vzdialenosť plaváka od bójky. Dohovoreným signálom oznámime obsluhe pri udici, aby navíjala šnúru na multiplikátor, pokiaľ sa systém nenapne . Citlivo došponovaný prút musí byť ohnutý a šnúra by nemala prísť do kontaktu s vodou, ak lovíme do vzdialenosti 50 m. Tesne za koncové očko upevníme rolničku na špeciálny gumový držiak a zasunieme chemické svetlo, kvôli orientácii. Pri takomto zostrojení v pohode čakáme na vytúžený záber, ktorý príde v podobe narazenia, rolnička sa dôrazne zatrasie, a pomalého ohýbania prútu k vode.


Kam sa vybrať za veľkými sumcami ?


Španielsko – rieka RIO EBRO. Sumci sa lovia predovšetkým na riekach Mequnenza a Ribaroja, ako aj na dolnom toku rieky, delte Ebra, pri ústí Stredozemného mora. Najviac sumcov bolo ulovených na priehrade Maqunenza, zatiaľ najväčší sumci boli ulovený na priehrade Ribaroja.Možnosť ubytovania, požičovňa lodí, sprievodcovia.

Taliansko – rieka Pád. Na dolnom toku rieky Pád, bolo v poslednom čase ulovených mnoho veľkých sumcov. Rieka je výrazná, s nestálym prietokom. U sumčiarov patrí k najmenej príťažlivým riekam, jediný kemp sa nachádza pri dedine Serravalle.Možnosť voľného táborenia pri rieke.

MaDarsko – rieka Tisza, priehrada Tisza-Tó. Sú najnavštevovanejšie miesta rybárov, výhoda nízkych poplatkov, dostupné miesta, nízke ceny za ubytovanie.

Francúzsko – rieka Rhona. Veľmi dobré lovné miesta sumcov sú na dolnom toku, južne od Orange. Zaujímavosťou je , že rieka Rhona nie je rybármi preskúmanou lokalitou.Možnosť kempovania.

Rumunsko – delta Dunaja. Za veľkými sumcami je treba cestovať do najmenej navštevovaných miest, pretože je tam veľký rybársky tlak vďaka komerčným rybárom a je ťažké nájsť dostupné lovištia sumcov.Možnosť kempovania.

Rusko – delta Volgy, Uralu, dolný tok rieky Ili. Vysoké finančné nákladyMožnosť kempovania

Ceská republika – rieka Morava, Dija, priehrada Orlík. V posledných rokoch patria k lokalitám, v ktorých boli ulovený veľký sumci, sú najlepšie sumčiarske vody v Čechách.

Slovensko – rieka Dunaj, dolný tok rieky Váh, Hron, Nitra, Žitava, Latorica, Ipeľ, Dudváh, Tisa, Bodrog. Vodné nádrže Sĺňava, Môťová, Domaša, Zemplínska Šírava. Najväčší výskyt sumcov bol zaznamenaný na štrkoviskách, riekach a priehradách Západného Slovenska, lebo majú ideálne podmienky pre rast a rozmnožovanie.
 
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one